Víno a vinohradníctvo v Svätom Jure v druhej polovici 16. a v prvej polovici 17. storočia

Úroveň svätojurského vinohradníctva a vinárstva v období druhej polovice 16. a prvej polovice 17. storočia sa takmer neodlišovala od stavu, ktorý dosiahlo mesto v stredoveku [1,3]. Nič na tom nezmenilo ani obsadenie južného Uhorska Turkami a odstránenie konkurencie lacných sriemskych vín [3] . V tomto období dorobili podľa zápisov svätojurskí vinohradníci priemerne okolo 5600 hl vína ročne [1] . Podobne ako to bolo v stredoveku. Údaje o objemoch produkcie vína súčasne ukazujú aj veľké rozdiely v množstvách dorobeného vína v jednotlivých rokoch. Napr. v roku 1566 sa dorobilo až 9720 hl vína [1] , teda bezmála dvojnásobok priemernej úrody. Nízke úrody boli v rokoch 1626 a 1627, kedy sa nevyrobilo viac ako 1900 hl [1] , čo bola len tretina priemernej produkcie. Extrémne málo vína, len 511 hl sa urodilo v roku 1587 [1] . Na nízkych úrodách vo Svätom Jure v 20-tych rokoch 17. storočia sa okrem možných nepriaznivých klimatických pomerov [2] podieľali aj dôsledky Betlenovho povstania a tzv. tridsaťročnej vojny (1618 - 1648) [3]. Pôdne a klimatické podmienky svätojurského chotára už nedovoľovali ďalšie rozšírenie plochy viníc, čo bol predpoklad trvalého zvýšenia objemu dorobeného vína [3] 

[1] ŠABA pob. Modra, Magistrát mesta Svätý Jur

[2] PAVELEK Juraj, Geografia krajiny Jur pri Bratislave, 1977

[3] TURCSÁNY Juraj, Dejiny písané vínom, 2009